19. novembra 1841 sa v rodine obecného kováča Štefana Kmeťa a jeho manželky Alžbety, narodil syn Andrej. Jeho meno je natrvalo zapísané v kultúrnej histórii slovenského národa.

Kedže Andrej bol od útleho detstva bystrým a šikovným dieťaťom, začal chodiť do školy už v skorom veku. V rodnej obci však dlho nezostal. Najskôr študoval v neďalekej Žarnovickej hute, nasledovalo gymnázium v Banskej Štiavnici, škola v Trnave a svoje úsilie zavŕšil v seminári v Ostrihome, kde bol aj vysvätený za kňaza. Svoju prvú omšu slúžil 12. marca 1865 vo svojej rodnej Bzenici . Jeho prvé pôsobisko bolo v Senohrade , kde založil cirkevnú knižnicu, školskú štepnicu a presadil umenie senohradských čipkáriek vo Viedni. V r. 1868 ho preložili do Krnišova , kde organizoval porady ovocinárskych, roľníckych, technických či prekladateľských spolkov. Aj tu založil knižnicu a ovocný sad. Kmeť písal listy, príspevky do rôznych periodík, snažil sa o vedecké mapovanie rôznych ľudských činností, tvoril herbár a etymologizoval a lúštil slovenské názvy. Popri potulkách geologických a mineralogických, nikdy neváhal botanizovať a svoje zbierky začal kategorizovať a triediť . V roku 1878 bol menovaný kňazom v obci Prenčov . Tu ho očarilo neďaleké Sitno, ktorému venoval svoje vrcholné dielo Veleba Sitna. Cestou do Koloce a Viedne rozšíril svoju botanickú zbierku, čo u neho podnietilo myšlienku založenia Slovenského vedeckého spolku, ktorú prezentoval na pôde Živeny. V roku 1890 sa jeho predstavy čiastočne naplnili a bola postavená stavba s názvom Dom, kde bola uložená jeho geologická zbierka. Vďaka jeho dlhodobému úsiliu bola v roku 1895 založená Muzeálna Slovenská Spoločnosť ktorej predsedal. Všetko čo mohol a čo mu bolo cenné, daroval do Muzeálnej slovenskej spoločnosti. V r. 1905 sa rozhodlo o výstavbe novej budovy pre múzeum hlavne pre Kmeťovo neustále dopĺňanie zbierok. Kmeť sa presťahoval do Martina, aby mohol dozerať na výstavbu novej budovy múzea, ktoré sa stalo je poslednou labuťou piesňou. Po vykonanej práci sa prvý raz vybral do Vysokých Tatier za účelom botanizovania . Jeho príchod bol dopredu známy a tak sa z jeho oddychovej cesty stala cesta triumfálna, lemovaná nadšenými študentmi a národovcami. Andrej Kmeť umrel 16. februára 1908 a bol pochovaný na Martinskom národnom cintoríne. Jeho hrob sa vypína tak, ako sa počas života vypínala jeho osobnosť. Jeho ciel sa splnil pre slovenský národ nikdy neumrel celý.

Publikačná činnosť
Veleba Sitna – monografia štiavnických vrchov
Hospodár na Slovensku – publikácia o hospodárení
Spodnia čeľusť človečia s dvoma zámkami a čeľuste človečie so zámkami – pojednáva o archeologických objavoch
Dalšie výskumy z obvodu Sitna – o archeologickom bádaní na mieste zrúcanín Sitnianskeho hradu
Popolnicové polia za dalšieho okolia Sitna – archeologické.

Výrazné oživenie kultúry i národného povedomia nastalo po r. 1991 Bzenica bola vtedy jedným z miest konania celonárodných osláv 150. výročia narodenia Andreja Kmeťa. V tom roku bola v budove bývalej školy sprístupnená i jeho biografická expozícia. Pomník A. Kmeťa bol v strede obce odhalený v r. 1993 a v tom istom roku bola obec ocenená i pamätnou medailou A. Kmeťa. V r. 1963 bol rodný dom A. Kmeťa vyhlásený za kultúrnu pamiatku.

Prístupov 1554

Kvalita článku